Otužovanie detí

Otužovanie detí, tých najmenších i väčších, má svoje špecifiká a osobitné postupy, nemožno začať dajako hŕŕŕ, najprv je potrebné otestovať si ich odolnosť voči chladu, psychologicky i psychicky ich pripraviť na to, čo ich čaká. Zvyčajne sa vravieva, že naše ratolesti nie sú tak háklivé na chlad ako dospelí, raz – dva vlezú do studenej vody, radi si zabehajú bosí po vonku. Je to v podstate pravda… lenže všetko s mierou. A na to sú práve dospelí – rodičia, učitelia, vychovávatelia – aby ich usmerňovali, naučili ich, ako sa správne otužovať, ako už od malička pestovať zdravý životný štýl.

Správne otužovanie nikomu neublíži. Možno ho pestovať už od batoľaťa.

Ak si dieťa zvykne na plávanie v studenej vode, postupne získava reflexný návyk, ktorý mu zostane už navždy. Chlad mu nebude prekážať, posilní sa jeho cievny a imunitný systém. Navyše pravidelné plávanie prispieva k očisťovaniu pľúc od hlienu, napomáha prekonávanie respiračných problémov. Zároveň dochádza aj k očiste ostatných vnútorných orgánov prostredníctvom lymfatickej miazgy, mliečnej tekutiny, ktorá vyplavuje toxíny z buniek do krvi – odtiaľ opúšťajú organizmus cez pečeň,  obličky a  pokožku. Telo obsahuje dvakrát viac lymfatickej miazgy ako krv. Celý tento proces sa uskutočňuje za asistencie svalov.

Ak ste svoje ratolesti priviedli do štádia, keď „privoňali“ k bazénu, veľmi prospešná je masáž pred plávaním i po ňom. Urýchľuje totiž tok lymfatickej miazgy. Neskôr by mali vaše detváky čo najviac behať bosé. Vhodné je pred plávaním začínať deň suchým kefovaním celého tela, zlepšovaním krvného obehu. Treba pritom používať jemný pleťový olej, ako to robili už starí Gréci.

Deti od troch do šesť rokov. Ako začať?

Tak sa pýta takmer každý rodič. Ponúkame čitateľovi osvedčený a vyskúšaný recept v základných tézach:

• vyšetrenie u lekára, či je dieťa  zdravotne v poriadku,
• doma pravidelne vetráme miestnosti, udržiavame v nich teplotu okolo 20°C,
• pravidelne chodíme s deťmi na prechádzky, a to za pekného i škaredého počasia, obliekame ich primerane (nie viac ako je oblečená matka), nikdy ich nadmieru nezababušíme, skôr ich zaodejeme do vzdušného a ľahkého oblečenia, dbáme na to, aby v rovnakej miere boli kryté nohy, chodidlá a aj celé telo (obyčajne sa stáva, že telo zabalíme do všakových kožuchov a na nohy zabudneme) – dôležitá je rovnováha teploty v končatinách i v celom organizme,
• behanie naboso v mokrej tráve,
• behanie naboso v rozpúšťajúcom sa snehu,
• potieranie uterákom navlhčeným v studenej vode,
• sprchovanie,
• polievanie vodou,
• ponorenie nôh do nádoby  s vodou (vhodnejšie sú dve nádoby – jedna  s teplotou vody 40°C a druhá s teplotou vody 15°C;  v prvej treba šliapať jednu minútu a v druhej 20 sekúnd), 
• hry a kúpeľ vo vani,
• niekoľkosekundový vstup do jazera (na jeseň a v zime), najprv po kolená, neskôr do pol pása, 
• niekoľkosekundové namočenie tela (až po krk), do jazera,
• saunovanie.

V nasledujúcej časti si tieto tézy rozoberieme podrobnejšie.

Vyšetrenie u lekára by sa malo sústrediť predovšetkým na tieto okruhy: detailná analýza krvi,  ktorou sa vylúčia akékoľvek závažnejšie ochorenia, či už skryté alebo otvorene sa prejavujúce na dieťati. Osobitnú pozornosť si žiadajú srdce, pľúca, dýchacie cesty a obličky.

Ako je to s vetraním a teplotou v miestnosti?

Vetrať treba neustále, ľudský organizmus „trpí hladom“ po kyslíku, potrebuje ho na okysličenie krvi, vyplavenie toxínov a voľných radikálov. Ak sa rodina zdržiava cez deň v miestnostiach, kde teplota kolíše okolo 22 stupňov, nie je to nič hrozné. Dôležité je docieliť, aby sa v spálni celú noc vetralo a teplota v nej oscilovala okolo 18 °C.

O prechádzkach vo voľnej prírode sme už uviedli dosť.

Behanie naboso v mokrej tráve sa môže pre deti stať aj hrou. Trávu buď postriekame, alebo využijeme situáciu, keď je rosa alebo naprší. Pre malé ratolesti je to najlepšia príležitosť na šantenie: môžu si voľne zabehať, zahrať sa na skrývačku, vyskúšať si všakové loptové hry, dokonca aj futbal, okúsiť akýkoľvek pohyb, ktorý sa im páči. Nemalo by to trvať viac ako 15 minút a zároveň si to žiada dozor, aby neprišlo k dajakému zraneniu.

Aj chodenie a beh naboso po rozpúšťajúcom sa snehu nie sú nepríjemné. Naopak, deťom prinesú zábavu, potešenie, prosto, niečo nezvyčajné, čo nemôžu mať každý deň. Pritom treba prísne odlišovať medzi krátkodobým chodením naboso – po zarosenej chladnej tráve (veľmi silný terapeutický účinok) a medzi dlhodobým chodením v tenkých ponožkách, ľahkých topánkach v chladnom a vlhkom prostredí (pravdepodobný zdroj ochorenia).

Šmýkanie sa, kĺzanie, vystrájanie, stavanie snehuliaka, naháňanie sa – to sú všetko hry, pri ktorých letí čas ako voda.

Lenže čas musí takisto niekto sledovať; nemalo by to byť viac ako 5 až 10 minút, pravda, táto amplitúda je u každého jednotlivca rozličná. Ak začnú nohy mrznúť, silno oziabať prsty, treba prestať, dosucha si vyutierať nohy a ísť sa zohriať do teplej miestnosti.

Potieranie navlhčeným uterákom je pre každé dieťa príjemné. Nielenže je to masáž pokožky, jej jemných ciev a vlásočníc, ale  zároveň aj zaujímavá otužovacia metóda, ktorej sa rád každý podrobí. Cievy sa dobre prekrvia, naša ratolesť sa z toho teší a najradšej by bola, keby to trvalo čo najdlhšie. Celá procedúra sa môže niekoľkokrát opakovať. Netreba to však preháňať, cyklus treba uzavrieť po 15 minútach. Dieťa dobre poutierame, vysušíme a môže sa pokojne venovať svojim záľubám.

Sprchovanie má svoje špecifiká, o ktorých hovoríme v iných častiach.

Ako sprchovať deti, aby sme docielili otužovací účinok?

Najprv treba začať s vlažnou vodou, po niekoľkých dňoch ju postupne ochladzovať, striedať teplú a vlažnú vodu a napokon, po určitom období (jeho dĺžka závisí od daností dieťaťa) prejsť na úplne studenú vodu. Po dosiahnutí tohto cieľa možno pristúpiť ku kontrastnej sprche – striedanie teplej a studenej vody; každá aplikácia sa musí končiť studenou vodou;  tento spôsob totiž stabilizuje veľmi prospešné reflexy na pokožke – póry sa pod vplyvom studenej vody stiahnu a pôsobením teplej vody roztiahnu. Praktický význam spočíva v tom, že v zime sa stiahnu, neprepúšťajú teplo z tela von a naopak, zvonku neprepúšťajú chlad do tela. V lete je to zase opačne, póry sa otvoria, z prehriateho tela prepúšťajú von teplo, a tak vlastne zabraňujú prieniku tepla do tela z vonkajšieho  rozhorúčeného prostredia. Sprchovanie by malo prebiehať približne dve až tri minúty, a to ráno i večer!

Polievanie vodou je niečo podobné ako sprchovanie. Dieťa posadíme do vane, položíme do nej hračky, ktoré má najradšej, necháme ho, aby sa zahĺbilo do hry, a potom ho začneme polievať najprv na hrudi, následne na chrbte. Začíname, prirodzene, s vlažnou vodou, niekedy to náš „štuplík“ ani nezaregistruje, inokedy sa rozmrnčí, nechce byť pri hre vyrušovaný. Vodu postupne ochladzujeme, pravda potiaľ, pokým ostro neprotestuje. Proces polievania zakončíme hlavou – všetko  by nemalo trvať viac ako 5 minút.

Ponorenie nôh do nádoby s vodou nie je také jednoduché; dieťa k tomuto kroku nemožno ľahko primäť, iba ak mu podstrčíme dajaké obľúbené hračky, ono sa sústredí iba na ne, zahĺbi sa do hry a ponorenie nôh do vlažnej vody akceptuje ako niečo príjemné. Ak je ozaj zabrané do svojej „práce“, ani si nevšimne, že do nádoby mu postupne prilievame studenú vodu.

Hry a kúpeľ vo vani sú najmä pre tých najmenších veľmi lákavé;  pri hre vo vani s vlažnou vodou môžeme použiť aj malé kocky ľadu. Vyskúšajte však aj iný postup: do prázdneho obalu od mlieka nalejte vodu a dajte ju zmraziť. Ak chcete, pred zmrazením do nej vhoďte niekoľko malých hračiek. Pre dieťa bude určite zážitok, ak sa bude môcť hrať s takými veľkými kusmi ľadu. Ak je v ľade ukrytá aj nejaká hračka, nedajte si ujsť jeho prekvapenie, keď ju zrazu po roztopení ľadu objaví. Ale to nie je podstatné. Voda sa ľadom ochladzuje a dieťa sa otužuje tak, že to ani nezbadá.

Jestvujú aj ďalšie spôsoby: do vane napustíme vlažnú vodu. Dieťa je vo svojom živle. Vylievanie, polievanie, napĺňanie, miešanie, hry so špongiami, korkami, pohármi, miskami, mydlom, kockami ľadu sú pre predškolákov ohromnou zábavou. Ich pohrúženosť do hry využijeme na to, že im postupne pripúšťame studenú vodu.

A ešte jeden návod: dieťa posadíme do prázdnej vane a nádobu s ľadom položíme predeň. Do lavóra alebo misy naložíme trocha rozdrveného ľadu. Dieťa si užije zábavy pri hre s ľadom a so svojimi hračkami do vody (lyžice, misky a pod.). 

Na jeseň a v zime vyzlečieme deti do plaviek a necháme ich dve – tri minúty behať po vonku, či už v záhrade alebo na ihrisku. Ak sú deti viaceré, môžu sa zahrať na naháňačku, skrývačku atď. Potom ich chytro vysušíme, oblečieme a vojdeme s nimi do teplej miestnosti.

Po takomto niekoľkomesačnom otužovaní si môže dieťa odskúšať aj to najzaujímavejšie – vodu v jazere – a to na jeseň, tí odvážnejší aj v zime, pred jej zamrznutím. Pri prvom pokuse vojde do vody iba po kolená, zdrží sa niekoľko sekúnd a vyjde von. Rýchlo ho poutierame, vysušíme a oblečieme. Takéto otužovanie môže robiť celý mesiac.

Neskôr spraví vlastne to isté, len s tou zmenou, že sa ponorí až po pás. Ostatné sa opakuje ako v predchádzajúcich riadkoch. Napokon, po určitom návyku, sa pokúsi dieťa o svoj „heroický“ výkon – namočí sa do vody až po krk. A to na niekoľko sekúnd, podľa osobnej dispozície.

Nezabúdajme ani na saunu. S našou trojročnou ratolesťou si môžeme dovoliť vstúpiť aj do tohto „horúceho pekla“. Načim však dbať o to, aby bolo dieťa pod neustálou kontrolou, aby zbytočne nepreháňalo dĺžku pobytu v saune. Po jej absolvovaní dieťa necháme poprechádzať sa vonku, na studenom vzduchu, resp. ho osprchujeme studenou vodou, alebo ho necháme vstúpiť do ochladzovacieho bazénu. Nesmieme však pripustiť, aby sa dieťa nezdravo prehrialo, alebo počas ochladzovacej fázy podchladilo.

Deti od šesť rokov a vyššie

Na otužovanie detí od šesť rokov vyššie a aj pre dospelých možno použiť tie isté metódy, ako sme uviedli v predchádzajúcej časti. Pravda, je nevyhnutné doplniť ich aj o ďalšie – náročnejšie. Vo všeobecnosti pri zakaľovaní organizmu detí a mládeže platí zásada – čím vyšší vek, tým môže byť väčší časový interval otužileckej aplikácie. Ináč povedané, u tých najmenších sú to najprv sekundy, u tých starších sa jednotlivé procedúry rátajú už na minúty.

Vráťme sa však k otužileckým metódam, ktoré sú vhodné iba pre starších chlapcov a dievčatá. Medzi ne patria:

• beh, výhradne v plavkách a v ľahkej obuvi, počas mrazivého počasia,
• váľanie sa v snehu,
• zimné plávanie v jazere alebo v rieke,
• striedavé otužovanie vo vode a na vzduchu.

Dôkladnejšie sa pristavme pri jednotlivých metódach – v čom spočíva ich podstata.

Mrzne len tak praští! Mladí adepti otužovania sa vyzlečú do plaviek, obujú si vyhovujúce tenisky a pustia sa do poklusu. Z úst sa im valí para, zhlboka dýchajú, udržiavajú rovnomerný krok. Tí najmenší, tak do desať rokov, bežia takto asi päť minút, starší (do 15 rokov) by mali zdolať časové rozpätie do 20 minút a tí najstarší (do 18 rokov) by mali zvládnuť okolo 30 minút. Prirodzene, dĺžka a časové hranice závisia od vonkajšej teploty. Čím väčší mráz, tým sa aj menej behá.

Ak napadne sneh, máme o otužovacie médium postarané. Najlepšie a najpríjemnejšie je vyváľať sa v čerstvo napadanom, mäkkom a sypkom snehu. Nebojte sa, že si naše už väčšie deti zamokria svoje oblečenie. Jednoducho musia ísť takisto do plaviek, tentoraz bez obuvi. Ľahnú si na zem, šantivo sa váľajú po snehu, kotúľajú sa sem i tam, chvíľu si poležia na chrbte, chvíľu na bruchu. Môžu sa aj guľovať, skákať, behať, robiť kotrmelce, skrátka vystrájať. Najmladším odporúčame najviac 5 minút, starším 10 minút a najstarším 15 minút.

Takto pripravení mladí otužilci, dobrí plavci, sa už môžu  ponoriť do ľadovej vody, či už v jazere alebo v rieke. Nielen ponoriť, ale si aj zo dve – tri minúty zaplávať. Bude to ich prvá plavecká skúška, ktorá im už v drsnejšej podobe ukáže, akú majú odolnosť voči chladu, na vlastnom tele pocítia, koľko sa môžu vo vode zdržať, akým smerom sa bude ich otužovanie uberať. V prvom roku by mali mladí otužilci pobudnúť vo vode maximálne 3 až 5 minút, v závislosti od jej teploty.

Ešte náročnejšie je otužovanie striedaním pobytu vo vode a na vzduchu. Podstata tejto metódy spočíva v trojminútovom pobyte v ľadovej vode a v minútovom pobyte na vzduchu. Tento cyklus sa môže opakovať viackrát, maximálne však šesťkrát. S touto procedúrou by sa malo začať od 15 rokov, a to najviac s dvoma až troma opakovaniami. Takýto spôsob otužovania je jedinečný v tom, že prináša najúčinnejší efekt masáže ciev a vlásočníc. Nijakým iným prostriedkom nemožno dosiahnuť toto unikátne masírovanie.

Keď rodičia rozmýšľajú nad otužovaním svojich detí, nad tým, či to majú skúsiť alebo nie, najčastejšie kladú tieto otázky:

­Nemôžu naše deti prechladnúť, dostať chrípku či zápal pľúc?

Nie,  nemôžu! Ak sú zdravé a majú normálne vybudovaný imunitný systém, tak by sa to nemalo stať! Naopak, výrazne sa im zníži počet chorôb z prechladnutia, či už ide o angínu, nádchu, zápal priedušiek atď.

­Nemôžu naše ratolesti dostať reumu, zápaly kĺbov a iné choroby pohybovéh ústrojenstva?     

Nie, nemali by. Chlad sa ukazuje ako jeden z najúčinnejších liekov proti reumatickým chorobám, najmä cestou ovplyvňovania imunitného systému. Chlad navyše nielen lieči, ale svojím analgetickým účinkom zmenšuje bolesti a pravidelným pôsobením ich dokáže zastaviť.

­V ľadovej vode môže prísť k svalovým kŕčom; nemôže nášho chlapca či dievča pochytiť taký kŕč, že sa utopí?

Z doterajšej praxe nepoznáme, že by niekto zo zimných plavcov dostal kŕč. Pravdepodobnejšie je to v lete, keď sa teplota vody výrazne odlišuje od teploty vzduchu. A navyše  sa zimné plávanie odporúča robiť kolektívne, aby jeden druhého strážil.  Naostatok, otužovanie nie je len o zimnom plávaní, otužovať sa dá aj inými spôsobmi…

­A čo obličky a močový mechúr? Nemôže ľadová voda poškodiť tieto orgány?

Skúsenosti ukazujú, že nie. Ba naopak, činnosť obličiek sa posilňuje, fungovanie  močového mechúra je stabilnejšie.

­ Aký má vplyv otužovanie na ženské orgány? Nepoškodí ich?

Medzi otužilcami je nemálo žien. Nikdy si na niečo podobné nesťažovali. Skôr tvrdia, že v tomto smere, na rozdiel od iných príslušníčok nežného pohlavia, majú menej problémov a ťažkostí.

­ Aké sú kontraindikácie otužovania? Aké chorobynedovoľujú, aby sa dieťa mohlo venovať tejto disciplíne?

Adept na otužovanie musí mať predovšetkým zdravé srdce a celý kardiovaskulárny systém, ako aj pľúca a pečeň. Nesmie byť ustráchaný, bojazlivý, trpieť fóbiami. Závažné duševné poruchy sú tiež prekážkou v otužovaní.

Ako „vyhnať“ z detí strach z vody a otužovania?

Predovšetkým vlastným príkladom. Neslobodno ich rozmaznávať, chovať ako vo vatičke, navonok prejavovať strach z  každého ich pohybu a kroku. Ak sú z nich už „bábovky“, treba v nich vypestovať odhodlanie niečo dokázať,   prekonať sám seba, vyvinúť energiu a vôľu na potlačenie vlastnej slabosti a strachu.

Deti, ktoré sedia od večera do rána za počítačom a pri virtuálnych hrách, si cibria mozog, ale ich telo hlivie, stáva sa z neho huspenina. Myseľ sa otužuje, jej obal však chradne. Takýto proces v detskom telíčku urýchľuje starnutie, oslabuje fyzické schopnosti a danosti, na druhej strane akceleruje vedomosti a poznatky. Vzniká duševná a telesná disharmónia. Ak chceme mať z našich detí zdravú a odolnú generáciu, musíme ich naučiť správnemu životnému štýlu, pohybu, racionálnym stravovacím návykom, pestovať v nich odvážneho športového ducha, vrátane otužovania a zimného plávania. Keď im dokážeme vštepiť tieto vlastnosti, nemusíme sa báť o ich budúcnosť.

Voda a chlad, P. Dinka a kolektív, 2008