Kategória: Teória otužovania

Najvhodnejšie a najúčinnejšie otužovacie prostriedky nájdeme vôkol nás, v prírode, či už je to vzduch, slnko, alebo voda. Človek v našich pomeroch si umelo vytvoril mikroklímu (byt, pracovisko, auto, autobus…), v ktorej si udržiava stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo… a tým otupuje všetky mechanizmy termoregulácie, a to na jeho škodu. Organizmus môže byť vystavený prostrediu, ktoré je hypotermné (odoberá teplotu telu), izotermné (rovnaká teplota ako teplota tela) a hypertermické (teplota je do tela dodávaná). Otužovanie vzduchom je najlacnejšie a najprístupnejšie. Možností je ozaj neúrekom – pobyt na čerstvom vzduchu,  na slnku (pravdaže s mierou), prechádzky v lese, parku, pri jazerách, behanie počas zimných mesiacov, vetranie miestností, ranná rozcvička…

Chlad a ľad v dejinnom toku civilizácií ľudí ustavične lákali. Zakaždým sa našli jednotlivci, ktorí nechceli zahodiť flintu do žita, túžili pokoriť tieto fenomény a zhmotniť ich vo vlastnom tele. Skúšali, experimentovali, dobrovoľne sa vydali na cestu tortúry „ľadových medveďov“.

Otužovať sa môže každý – batoľa, dieťa, dospelý, zrelý človek, ba aj taký, ktorý je už opradený šedinami. Začať s otužovaním nie je nikdy neskoro.

Otužovanie detí, tých najmenších i väčších, má svoje špecifiká a osobitné postupy, nemožno začať dajako hŕŕŕ, najprv je potrebné otestovať si ich odolnosť voči chladu, psychologicky i psychicky ich pripraviť na to, čo ich čaká. Zvyčajne sa vravieva, že naše ratolesti nie sú tak háklivé na chlad ako dospelí, raz – dva vlezú do studenej vody, radi si zabehajú bosí po vonku. Je to v podstate pravda… lenže všetko s mierou. A na to sú práve dospelí – rodičia, učitelia, vychovávatelia – aby ich usmerňovali, naučili ich, ako sa správne otužovať, ako už od malička pestovať zdravý životný štýl.