Ako a čím sa otužovať?
Najvhodnejšie a najúčinnejšie otužovacie prostriedky nájdeme vôkol nás, v prírode, či už je to vzduch, slnko, alebo voda. Človek v našich pomeroch si umelo vytvoril mikroklímu (byt, pracovisko, auto, autobus…), v ktorej si udržiava stabilnú teplotu, vlhkosť, svetlo… a tým otupuje všetky mechanizmy termoregulácie, a to na jeho škodu. Organizmus môže byť vystavený prostrediu, ktoré je hypotermné (odoberá teplotu telu), izotermné (rovnaká teplota ako teplota tela) a hypertermické (teplota je do tela dodávaná).
Otužovanie vzduchom je najlacnejšie a najprístupnejšie. Možností je ozaj neúrekom – pobyt na čerstvom vzduchu, na slnku (pravdaže s mierou), prechádzky v lese, parku, pri jazerách, behanie počas zimných mesiacov, vetranie miestností, ranná rozcvička pri otvorenom okne atď.
Slnečné svetlo ovplyvňuje prácu svalov a srdca, stimuluje imunitný systém, vplýva na aktivitu enzýmov, dýchanie a regeneráciu organizmu. Aj človek je vlastne malým slnkom, z ktorého vychádza svetlo. Slnko je i prameňom radosti a zdravia. Pomáha nášmu organizmu produkovať hormón svetla – melatonín. Od jeho množstva napríklad závisí, ako dlho zostane naše telo mladé. Melatonín znižuje množstvo tzv. voľných radikálov – odpadových látok, ktoré vznikajú pri látkovej výmene. Ovplyvňuje imunitný systém do tej miery, že neraz len od jeho množstva závisí, či človek dostane nádchu, angínu, alebo iné ochorenie… prirodzene, nemalú úlohu tu zohráva aj vitamín D.
Voda je hlavná zložka ľudského tela, teda aj krvi, do nej sa dostávajú, sú v nej rozpustené a následne sa odvádzajú látky z metabolizmu, ako aj chorobné látky, ktoré sa potom rozličnými cestami vylučujú z organizmu. Voda je aj, ako sme už povedali, najúčinnejším prostriedkom na otužovanie.
Ako? Akým spôsobom sa otužovať?
Ponúka sa hŕba tých najlepších dobrôt: chodenie naboso v mokrej tráve, po mokrých kameňoch, snehu, omývanie vodou, kúpeľ, obklady, sprcha, kontrastná sprcha (teplou a studenou vodou), sauna, plávanie, najmä to zimné.
Pri otužovacích prostriedkoch (vzduch, slnko, voda) sa bežne používa ich vonkajšia aplikácia, netreba však zabúdať ani na vnútornú aplikáciu. Naučte sa správne piť vodu, nevyhýbajte sa vode s ľadom, inhalovaniu chladného vzduchu, vdychovaniu mrazivého vzduchu. Vonkajšia aplikácia účinne pôsobí iba v kombinácii s ďalšími otužovacími metódami, racionálnou výživou, správnym pitným režimom a pohybom.
Teplo a chlad sú základnými prostriedkami otužovania. Ich pôsobenie je založené na vzájomnej interakcii, na šokovaní organizmu. Pod vplyvom náhleho chladu sa zrýchli dýchanie, zvýši sa krvný tlak, srdce sa premení na nedostižnú pumpu. Cievy a vlásočnice sa rozšíria, z pečene sa vyplaví krv, smeruje do končatín, pokožka sčervenie, vytvára sa tepelná izolačná vrstva. Po krátkom čase sa začnú cievy zužovať, pokožka bledne, odkrvujú sa končatiny, krv sa vracia do pečene, pľúc a mozgu. Zároveň sa vyplavujú z mozgu endorfíny – hormóny šťastia, človeka opantá pocit podobný tomu, aký zvykneme mávať po dobre vykonanej práci. Výsledkom je neopakovateľne príjemná masáž ciev, ktoré si udržiavajú pružnosť a elasticitu. Človek si totiž môže povedať, že jeho organizmus je taký starý, aké má pružné a elastické cievy.
Opačný proces prebieha pri aplikácii tepla, respektíve pri striedaní tepla a chladu, výsledný efekt je však rovnaký.
Voda a vzduch sú zároveň aj najpríjemnejšími masérmi. Potvrdí to každý, kto na vlastnej koži, svaloch či kostiach okúsil vodnú či vzdušnú masáž.
Teplá aj chladná aplikácia priaznivo vplýva na posilňovanie nervovej sústavy, potláčanie depresívnych stavov, liečbu psychických porúch, na psychohygienu, ustavičné cibrenie mysle, pestovanie odolnosti voči stresovým situáciám. Pomáha pri dýchacích ťažkostiach, hemoroidoch, bolestiach hlavy, chrbtice, kĺbov, lieči choroby močového mechúra, málokrvnosť a iné.
Voda a chlad, P. Dinka a kolektív, 2008