Otužovať môže každý

Otužovať sa môže každý – batoľa, dieťa, dospelý, zrelý človek, ba aj taký, ktorý je už opradený šedinami. Začať s otužovaním nie je nikdy neskoro.

Známy odborník Jon Halick tvrdí: „Geriatrická prevencia sa začína už pri narodení, jej aktívne pôsobenie však môžete umocniť v akomkoľvek veku. Nezáleží na tom, že prestanete fajčiť, začnete v dvadsiatichpiatich či sedemdesiatichpiatich pestovať džoging, rozhodujúce je, že nájdete v sebe vôľu a odvahu urobiť niečo pre svoje zdravie.“

Najnovšie výskumy ukazujú, že zlatý vek ľudstva vyznieva oveľa optimistickejšie, ako si samo človečenstvo uvedomuje. V päťdesiatych rokoch minulého storočia sme za starých ľudí považovali sedemdesiatnikov, dnes sa vraj hranica staroby presunula na osemdesiat až deväťdesiat rokov. Predpokladá sa, že dve tretiny detí narodených v súčasnosti sa dožijú prinajmenej 85 rokov. Ľudia s ôsmimi, či deviatimi krížikmi na chrbte sú schopní absorbovať informácie s rovnakou intenzitou ako tí neskôr narodení, teórie o senilite platia iba vo výnimočných prípadoch. V „matuzalemskom veku“ vám síce môže ubudnúť svalová hmota, lež v priamej úmere sa na vás „nalepí“ múdrosť a vedomosti, ktoré môžete získať len životnou skúsenosťou.

Inak povedané, starnutie má aj svoje pozitíva. Na druhej strane, starnutie môže byť aj rozporným procesom: atléti dosahujú špičkové výkony zhruba do tridsiatich piatich rokov, no ľudská populácia vo všeobecnosti môže pravidelným cvičením posilňovať svoje vitálne funkcie aj vo veku nad šesťdesiat rokov.

Vplyv chladu na prírodu spôsobuje vznik rozličných fenoménov, ako napríklad mrakov, búrok a  tornád.  Rovnako je to aj s vplyvom chladu na ľudský organizmus. Obrazne povedané, ľudstvo žije a pracuje na dne vzdušného oceánu. Atmosféra pravidelne a ustavične ohrieva,  alebo  ochladzuje ľudské telo. Tento proces si žiada rovnováhu, múdry a premyslený „balans“. Ten však akosi neakceptujeme.

Ako nerovnováhu odstrániť? Liekom je aj pohyb a otužovanie.

Otužovanie dospelých má svoje špecifiká, postupnosti, pravidlá. Základným krokom otužovacej predprípravy je pohyb, pohyb a ešte raz pohyb. Prirodzene, intenzita tréningu závisí od spôsobu života, zdravotného stavu, stravovacích návykov, od prírodných daností a génov, lapidárne povedané, od štyroch pilierov: dedičnosti, racionálnej výživy, pokojného naladenia a  vyrovnaného životného rytmu.

V zrelom veku, ako to už býva, vystrkujú rožky aj také „necnosti“ tela, ako je vysoký krvný tlak, artérioskleróza, cukrovka, poruchy pečene, žlčníka, pankreasu, obličiek a iné neduhy, vyškierajúce sa našej fyzickej zdatnosti. A práve tieto neduhy sa rady stavajú do polohy nenarušiteľnej bariéry nášmu otužovaniu. Vyvstáva hamletovská otázka – otužovať sa, či mľandravieť?  Neostáva nič iné, len hor sa obyčajne k rajónnemu lekárovi a ten povie, tu máš tabletku a … ostatné záleží len na nás, či ju prijmeme, alebo sa vydáme zdravšou cestou.

Ako sa začať otužovať, ako nemľandravieť, ako sa stať otužileckým majstrom?

Jednoducho: zaklopte na dvere prírody a vstúpte. S roztvorenou náručou vás prijme, ako sme už uviedli, vzduch, slnko a voda. Tie prvé dva božské prostriedky sú veľmi dôležité, ale rozhodujúca je voda.

Ako sa pripraviť na otužovanie, akú zbroj vytasiť proti tomu odolnému sokovi – mľandravosti?  Ako pri každej inej činnosti, do otužovania sa pustíme od Adama. Cvičíme, beháme, športujeme vo voľnej prírode, plávame počas celého leta, neskôr aj na jeseň. Sprchujeme sa vo vlažnej, neskôr v studenej vode, telesnú očistu uskutočňujeme sedavým kúpeľom, nikdy nie vo vode, ktorá má vyše 37 °C. Na záver sa vždy umyjeme vlažnou až studenou vodou a potom sa utrieme.

Otužilec spí v lete i zime pod ľahkou prikrývkou a chodí spať vždy v rovnakom čase. Usiluje sa udržiavať pravidelný biorytmus. Pri pobyte v uzavretej miestnosti sa odporúča často vetrať a spať pri otvorenom okne až do neskorej jesene.

V odievaní sa pridržiavajme zásad našich pradedov a prababičiek: sami si utkali, sami si ušili a najlepší kroj nosili. Sme predovšetkým proti výraznejšej nerovnomernosti, čiže proti nerovnomernému rozloženiu odevov na tele. Stáva sa to najmä v zime.  Je to ozaj nezdravé. Na hlave kožušinová čiapka, na krku šál a na tele huňatý kožuch. A čo úbohé nohy? Správame sa k nim takmer ako v lete, chodíme iba v ponožkách či pančuchách, v topánkach alebo čižmách. Čo môže spôsobiť takáto nerozumná nerovnomernosť? Nerovnomernosť, čo človeka hore zakrýva a otepľuje a dolu ochladzuje? Funguje vlastne ako pumpa na vodu – ťahá krv a teplo smerom nahor, kým dolné časti tela sa ochladzujú a stávajú sa nedokrvenými. Môže to spôsobovať bolesti  hlavy, návaly do mozgu, rozšírenie tepien na hlave a okrem toho desiatky ďalších neduhov. Preto pri odievaní preferujme tkaniny z nezjemneného ľanu, obliekajme sa ľahko a vzdušne. Pri nižších vonkajších teplotách sa viac hýbme, pridajme do kroku. Proti vysušovaniu pokožky, počas vystavenia sa mrazom sa chráňme hydratačnými krémami – čím je chladnejšie, tým hrubšiu vrstvu krému nanášame.

Na rozdiel od neotužilých ľudí majú otužilci aj v zime pocit, že vonku je teplejšie, a lepšie znášajú mrazivé počasie a nepohodu. Stravujú sa primerane. Majú na zreteli vyšší výdaj kalórií pri pravidelnom  ochladzovaní organizmu a vhodným spôsobom ich dopĺňajú. Z tohto hľadiska je pre ľudské telo najlepšia, najprospešnejšia suchá, jednoduchá, silná, nie zjemnená ani nie výrazným korením prichutená domáca strava. Najlepším nápojom je čistá, pramenitá voda. Na otužovanie vodou nemožno ísť prudko. Každá aplikácia si vyžaduje uvážlivý, ba až vedecký prístup, umocnený tradíciou a ľudovou múdrosťou.

Pri otužovaní nemožno zabúdať ani na také športy, ktoré nás oberajú o kyslík, nedajú nám dýchať, neraz nám až vyrazia dych. Ide o anaeróbne aktivity, najmä však o cvičenie s činkami a o všeobecné posilňovanie svalov. Za anaeróbnu pohybovú činnosť považujeme takú, pri ktorej dochádza v priebehu prvých dvoch až troch minút k vyčerpaniu kyslíkových zásob a vzniká deficit kyslíka  (najmarkantnejšie to vidieť pri šprintoch –  organizmus prechádza na získavanie energie prostredníctvom kyseliny mliečnej).

Hranica medzi anaeróbnou a aeróbnou pohybovou aktivitou závisí predovšetkým od telesnej pripravenosti a od trénovanosti. Napríklad šprint na 100 metrov je anaeróbny, zatiaľ čo maratónsky beh je aeróbny. Možno to vyjadriť aj takto: šprintér potrebuje na krátku vzdialenosť uvoľniť vo svaloch takú masu energie, že pľúcami nevie dodať také množstvo kyslíka na uvoľnenie energie, preto si vytvára kyslíkový dlh, ktorý po výkone musí nahradiť.  Bežec na dlhé vzdialenosti si musí udržiavať rovnováhu medzi príjmom a výdajom kyslíka, a to pomerne dlhý čas. Môže pracovať anaeróbne (bez kyslíka) len v posledných 100 metroch, pri plnom šprinte do cieľa, inak musí počas celej dlhej trate pracovať aeróbne.

Rovnomerný prívod a výdaj kyslíka je jedným zo základných atribútov pri otužovaní. Množstvo, ktoré prijmeme, by sme mali aj vydať a naopak. Pomáhajú nám pri tom rozličné aeróbne aktivity. Čo je ich podstatou? Ide vlastne o vytrvalostné pohybové činnosti miernej intenzity v dlhšom časovom úseku. Výsledkom sú priaznivé zmeny v pľúcach, nastáva ich ventilácia, umocňuje sa činnosť srdca a cievneho systému, zvyšuje sa celkové množstvo krvi, ktorá je schopná lepšie rozvádzať kyslík po tele.

Nie každému vyhovuje rovnaká aeróbna aktivita. Jeden priľne k menej namáhavej, iný k zložitejšej, vyčerpávajúcej. Závisí to od daností a od trénovanosti jednotlivca. Možností na výber je neúrekom, počnúc behom na lyžiach, aerobickým tancom a končiac športovými hrami. Najnáročnejšie z hľadiska tréningového potenciálu sú nasledujúce aeróbne aktivity: na prvom mieste je beh na lyžiach, na druhom plávanie, tretí je džoging alebo beh, štvrté bicyklovanie a piata chôdza.

Aeróbny tréning je potrebné vykonávať pravidelne, minimálne trikrát týždenne až do docielenia submaximálnej záťaže v dĺžke najmenej 20 minút. Možno to kontrolovať pulzovou frekvenciou. Submaximálna záťaž je závislá od trénovanosti, veku, stavu kardiovaskulárneho aparátu a celkového zdravotného stavu.

Trocha ináč je to s energetickým výdajom pri spomínaných disciplínach. Pri lyžovaní stratíme za hodinu 585 kcal, plávanie nás za ten istý čas oberie o 530 kcal, džoging (9 km/hod.) z nás odbúra 650 kcal, pri hodinovej jazde na bicykli (21 km/hod.) stratíme 850 kcal a pri chôdzi (7 km/hod.) 400 kcal.

Voda a chlad, P. Dinka a kolektív, 2008